Proces osmózy – rozdelovanie dvoch odlišných koncentrovaných roztokou.    Reverzná osmóza je proces, ktorý sa využíva k separácii látok rozpustených vo vode.    Ide o jav, keď molekuly vody prenikajú cez polopriepustnú membránu,ktorá prepustí vodu,zatiaľ čo rozpustené soli a nízkomolekulárne zložky zachytí pri prechode z prostredia s nižšou koncentráciou rozpustených látok do prostredia s vyššou koncentráciou.S cieľom vyrovnať koncentrácie látok medzi prostrediami vzniká osmotický tlak.    Proces je založený na aplikácii vonkajšieho tlaku zo strany koncentrovanejšieho roztoku, čo spôsobí obrátenie prirodzeného javu reverznej osmózy.

         Technické špecifikácie

  Doporučené inštalovať kdekoľvek:

• domácnosti
• kozmetické salóny
• obchodné a kancelárske priestory,atď.
• hotely, reštaurácie a kaviarne
• rekreačné a rehabilitačné centrá
• kliniky a nemocnice
• školy a univerzity

Pitná voda v ľudskom organizme slúži k rozmanitým účelom. Je dopravným prostriedkom, zásobným médiom, prostriedkom k riedeniu a chladeniu a v neposlednej rade prečistiacim prostriedkom. Voda a to pokiaľ možno čistá voda, je najlepším čistiacim prostriedkom, ktorý si môžete predstaviť. V tejto funkcii je pitná voda nenahraditeľná. Len čistá voda má totiž úplný čistiaci efekt.    Pitná voda by mala byť pokiaľ možno čistá, bez anorganických nečistôt - nielen bez minerálov, ktoré si voda prináša z hlbín studní. Nesmie samozrejme obsahovať ani dusičnany, pesticídy či iné organické zlúčeniny, ktoré sa do vody dostávajú vďaka našej modernej civilizácii. Medzné hodnoty sú tu v podstate zavádzajúce, pretože i malé množstvá škodlivín sú nezdravé. Hromadia sa a vo svojom spoločnom pôsobení môžu byť dokonca i ešte horšie, ako by človek mohol podľa "nevinných" medzných hodnôt poznať. Viete sami, ako je príjemná mäkká voda na mytie rúk a rovnako príjemná je i pre náš organizmus. Ľudstvo v priebehu svojich dlhých dejín vývoja tiež pilo hlavne mäkkú vodu. Prax, kedy vodu čerpáme z veľkých hlbín - vodu - ktorá po celé roky presakovala kamennými vrstvami a mohla z nich uvoľniť väčšie množstvo minerálov - táto prax je ešte relatívne nová. Doposiaľ žil človek hlavne z povrchovej a dažďovej vody. Táto povrchová voda, ktorá napr. v hornej časti stráne presakuje do lúky alebo lesa a na jej konci opäť vychádza v podobe prameňa, je spravidla veľmi mäkká. Tvrdosť vody vzniká až dlhodobým presakovaním mnohými vrstvami kameňov. Pri tom rozpustené minerály sú pre náš organizmus nežiaduce, neprispievajú k budovaniu našich buniek. Tiež nie sú do buniek zabudované, pretože nemajú správne vibrácie, to znamená že neprichádzajú so správnymi informáciami. Pokiaľ si chcete doplniť minerály, potom ste odkázaní na ovocie a zeleninu. Anorganické minerály z pitnej vody pochádzajú z čisto anorganického prostredia, napr. z kamennej soli alebo vápencových skál. Sú to soli anorganických kyselín. Na rozdiel od nich sa tiež hovorí o tzv. "organických mineráloch". Tie sa dostávajú do organizmu v súvislosti s rastlinnými, organickými bunkami a tým i s početnými inými zlúčeninami a informáciami žijúcich buniek. To je vaše optimálne zásobovanie minerálmi. Tieto minerály majú takpovediac správny kľúč, ktorý im umožní vstup na potrebné miesta v organizme. Takéto organické minerály sú prirodzene v skutočnosti anorganické, ale obsahujú správne informácie, ktoré organizmus vie prijať. Môžu byť správne strávené a zabudované do buniek. Pritom dochádza k synergickému efektu, ktorý drasticky zvyšuje zhodnotenie dotyčných minerálov pre náš organizmus: z pohľadu energií leží blízko oblasti vibrácií, a môžu preto byť  správne využité. Podobne dobre zhodnotiteľné sú minerály v chelátových zlúčeninách. To sú tiež organické kyseliny, ktoré sa tu môžu zlúčiť s anorganickými minerálmi. Z toho je možné usúdiť, že potravinové doplnky musia byť vždy rastlinného pôvodu, aby mohli byť organizmom optimálne využité: Telo ich musí byť schopné takpovediac cítiť ako potravinu. Tiež vedci v odbore prírodných vied dôjdu - a dúfajme, že čoskoro - k poznaniu, že v tomto svete nie je možné všetko pozorovať len z materiálneho hľadiska. Existuje vyššia úroveň, existujú jemnohmotné roviny a vyššie vibrácie, existujú informácie, ktoré môžu lipnúť na látke, bez toho aby ich mohol človek dnešnými metódami merania fyzicky alebo chemicky zmerať. To však neznamená, že tieto roviny neexistujú. Vedecká elita to už dávno vie. Mnohí bádatelia sa však neodvažujú to tiež priznať, pretože sa obávajú, že by tým mohla utrpieť ich autorita. Voda je pre toto tvrdenie zvlášť dobrým príkladom, a práve v oblasti vodnej chémie a vyšetrovania vody museli fyzici v posledných desaťročiach veľmi rozšíriť svoje hranice. Voda je totiž vynikajúci nosič informácií. V tejto súvislosti sa hovorí o štruktúrovanej vode. V štruktúre vody sú tieto informácie obsiahnuté. Voda vďačí za svoju štruktúru stavbe z dipolárnych molekúl, to znamená, že jeden atóm kyslíka je zlúčený s dvoma atómami vodíka, a oba prvky nie sú práve usporiadané v priamej línii, ale tvoria uhol 107o. Toto usporiadanie vedie k tomu, že molekula vody, H2O, je na kyslíkovej strane nabitá skôr záporne a na strane vodíka skôr kladne, takže dochádza k ukladaniu molekúl k sebe, a tým k vytváraniu vysoko komplexných koloidných štruktúr, ktoré sa nazývajú cluster. Spôsob, akým je tento cluster vybudovaný, obsahuje rozdielne informácie. Voda má teda pamäť. Preto sa môžu vo vode ukladať informácie. Zvlášť cenná je prirodzene štruktúrovaná voda v živých rastlinných bunkách. Preto by ste mali jesť pri vnútornom prečisťovaní a pre dostatočné zásobovanie informáciami čo najviac ovocia a zeleniny.   *